Až po tragédií na Haiti som si uvedomil ako dobre si vlastne žijem. Dovtedy som si stále dookola rozprával že ako mi je zle že musím stale pracovať a nemám na nič čas. Sťažoval som sa aj na také malichernosti ako sú starý chleba a obyčajná voda. Ale až po tregédií ako je tá na Haiti si človek uvedomí že práve v túto chvíľu by bol človek ktorý je postihnutý zemetrasením rád aj za takú samozrejmosť ako je voda, jedlo, teplo domova a kľud. Áno presne tieto veci si bežný našinec ani neuvedomuje berie ich tak nejak automaticky nezamýšľa sa nad nimi lebo vie že ich nestratí. No však opak je pravdou. Až teraz som si uvedomil aká je vzácnosť mať strechu nad hlavou ako je krásne prísť domov a otvoriť ladničku a tá je plná jedla a aká je vzácna voda ktorú si tak hrubo nevážime že dokonca ňou splachujeme na WC. Preto zamyslime sa trošku v tejto upnáhľanej dobe nad týmito pre nás všednými vecami, a pomôžme tak aspoň trošku zlepšiť náš pohlad na veci-pre nás bežné.